Čo je šikanovanie? 

Pod pojmom šikanovanie sa rozumie správanie žiaka alebo skupiny žiakov, ktorého úmyslom je fyzické alebo psychické ublíženie, ohrozenie alebo zastrašovanie iného žiaka. Ide spravidla o opakované útoky voči žiakovi (skupine žiakov), ktorí sa z rôznych dôvodov nevedia brániť. V drvivej väčšine prípadov sa jedná o opakované útoky zo strany agresora voči obeti, avšak nájdu sa aj prípady, kedy jednorazový, mimoriadne agresívny útok s cieľom ublížiť môže byť vyhodnotený ako šikana.

Prevaha agresora alebo skupiny agresorov nad obeťou nemusí byť výlučne fyzická - dominancia môže byť vnímaná na základe sociálneho statusu, agresor si zámerne môže vyberať za obete zdravotne alebo sociálne znevýhodnené deti.

Znaky a varovné signály

Šikanovanie môže prebiehať mnohými podobami či už priameho alebo nepriameho násilia.

a) priame: najmä fyzickými útokmi, urážaním, nadávkami, posmechom, zosmiešnením, príkazmi agresora vykonať určitú vec proti vôli obete, odcudzením veci, vyhrážaním, zastrašovaním, vydieraním, zneužitím osobných údajov, fotografií, šírením nepravdivých informácií

b) nepriame: najmä prehliadaním, ignorovaním, zámerným vyčleňovaním z kolektívu alebo nedobrovoľným vystavovaním agresívnym situáciám.

Typy šikany

a) fyzické: t. j. telesný kontakt medzi ľuďmi- strčenie, zakopnutie, kopanie, bitie, sexuálne obťažovanie

b) verbálne: urážanie, zastrašovanie, zosmiešňovanie, homofóbné alebo rasistické poznámky..

c) skryté šikanovanie: t. j. za chrbtom osoby, pričom účelom je zničiť povesť osoby, spôsobiť poníženie napr. vytváraním lží, nelichotivými, dehonestujúcimi vtipmi..

d) kyberšikana: čiže šikanovanie v online priestore

Varovné signály

Množstvo šikanovaných detí z rôznych dôvodov nevolá o pomoc. Či už cítia pocity hanby, viny, strachu, alebo majú nízke sebavedomie, osamelé ostávajú skryté v systéme bez pomoci. Je nesmierne dôležité rozpoznať varovné signály potenciálneho výskytu šikany a okamžite ju začať riešiť.

Prejavy šikanovaného dieťaťa môžu byť rôzne a nemusí ísť vždy o šikanu, veľmi podobné varovné signály môžu vysielať aj depresívne, úzkostné alebo zneužívané deti. V každom prípade treba s deťmi komunikovať, aby sme rozpoznali, čo sa deje.

K častým varovným signálom šikanovania patria:

• nevysvetliteľné drobné zranenia detí, odreniny, škrabance, modriny..
• strata alebo poškodenie vecí, peňazí, oblečenia, kníh...
• časté bolesti hlavy, brucha, celkový pocit únavy dieťaťa, predstieranie choroby
• zmena stravovacích návykov, nechutenstvo...
• zmeny v spánkovom režime, dieťa dlho zaspáva, často sa budí, máva nočné desy
• zhoršenie školského prospechu, strata motivácie učiť sa a chodiť do školy
• zhoršenie sociálnych väzieb, dieťa prichádza o kamarátov, nechce chodievať von...
• výkyvy nálad, sebadeštrukčné správanie alebo ubližovanie iným, dieťa môže mať suicidiálne myšlienky
• Obeť
• Obeťou šikany môže byť ktokoľvek. Ohrozené bývajú často deti, ktoré už sú dlhšie objektom agresie iných, deti hendicapované s určitou odlišnosťou, či už mentálnou alebo fyzickou, deti, ktoré prišli z iného kolektívu, ale aj úspešní žiaci, ktorí v niečom vynikajú (prospech, školský úspech, dobrý vzťah s pedagógom).

• Veľmi často sa stáva, že obeťami šikany sú deti pochádzajúce z rodín so slabým socioekonomickým statusom, kde býva vyššia miera tolerancie násilia a menšia možnosť, že takýto rodičia budú dieťa ochraňovať.

  V zásade akákoľvek inakosť dieťaťa (v zmysle napr. etnickej príslušnosti, vierovyznania, národnosti, štýlu obliekania, introverzie, výzoru...) sa môže stať spúšťačom pre jeho šikanovanie.

• Agresor

• Motivácia agresora k násilnému správaniu môže mať rôzne korene.

  • agresor, ktorý je hrubý, primitívny, impulzívny, má narušené vzťahy k autorite, šikanuje neľútostne, vyžíva sa v zastrašovaní, chce získať absolútnu poslušnosť a kontrolu nad inými. Rodinné vzťahy agresora sú rovnako násilné, rodičia sú k nemu neprimerane tvrdí. Násilné správanie agresora je prenesene vnímané ako odplata tým, ktorí mu ubližujú.
  • agresor na prvý pohľad slušný, distingvovaný, môže mať zvýšenú úzkosť. Jeho správanie sa prejavuje sadistickými tendenciami. Násilie je dopredu premyslené, cielené, prebieha bez svedkov.
• agresor „srandista" je v triede obľúbený, je vtipný, optimistický, má vplyv na ostatných. Šikanovanie je pre neho nástroj ako dosiahnuť v triede zábavu, rád zosmiešňuje, ironizuje, prekrúca tak, aby z toho niečo získal.

Za šikanou môžeme hľadať viaceré dôvody:

Agresori majú znížené schopnosti viesť dobré sociálne vzťahy a riešiť vlastné sociálne problémy. Odborníci sa zhodujú na tom, že aktéri šikanovania mávajú vo všeobecnosti negatívne postoje voči sebe aj voči ostatným, vyrastajú zväčša v problémových rodinách a trpia nedostatkom rodičovskej lásky a pozornosti. Školu vnímajú rovnako negatívne. Často majú veľmi nízku schopnosť empatie.

Školskí psychológovia opisujú tri typy najčastejších agresorov:

• môže ísť o skryté rodinné problémy (násilie v rodine, týranie, zneužívanie, veľmi autoritatívny rodič, rozvod, úmrtie alebo prírastok..)
• túžba po moci, túžba zviditeľniť sa, strhávať na seba pozornosť
• agresor chce manipulovať druhými, mať nad nimi prevahu, cíti potešenie, keď iní trpia
• pocity menejcennosti, frustrácie, osamelosti, nudy..
• môže ísť aj o dieťa, ktoré v dôsledku negatívneho vplyvu rovesníkov skúša hranice sociálnych väzieb..

• Použitá literatúra:

• https://www.minedu.sk/20471-sk/smernica-c-362018-k-prevencii-a-rieseniu-sikanovania-deti-a-ziakov-v-skolach-a-skolskych-zariadeniach/

  https://www.stopbullying.gov/bullying/warning-signs

  Říčan, Pavel: Agresivita a šikana mezi dětmi: jak dát dětem ve škole pocit bezpečí / Pavel Říčan. - 1. vyd. - Praha : Portál, s.r.o., 1995 ISBN 80-7178-049-9

  Gajdošová, Eva: Problémy žiakov v správaní spojené s agresivitou a šikanovaním v školách / Eva Gajdošová, Silvia Bogárová. - Bratislava : Metodické centrum mesta Bratislavy,2001 ISBN 80-7164-309-2